reklama

Kazachstan- krásy Národného parku Borovoe

Pre mňa najväčšie prekvapenie Kazachstanu. Oblasť plná jazier, lesov, z nich trčiacich skál. A už ste videli brezový les?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Pôvodne som sa do Národného parku Borovoe (Burabay), ležiaceho asi tri hodiny cesty na sever od Astany, nechystal ísť. Sprievodca píše, že ide o Astanu pri jazere. Neznie zrovna lákavo. Víkendový rezort pre zbohatlíkov s okázalými gýčovými hotelmi, mihajú sa mi obrazce v hlave. 

Francúzsky fotograf sa ale do Borovoe vracia druhý krát a chce tam stráviť týždeň. Umelci, tí predsa majú estetické cítenie. Len pozitívne odozvy dostávam aj od ostatných cudzincov. A keď sa spýtam Kazachov, či tam ísť, z ich úst vyjde melancholický povzdych: Och, Borovoe... s nádychom túžby zmiešanej so spomienkami a snami. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Viac mi netreba. Vystupujem z rozospatého vlaku na spustnutej stanici, posledný autobus vraj už odišiel. Rovnaký problém má aj päťčlenná rodinka s dvomi kočíkmi, podarí sa mi im vysvetliť, že sa chcem s nimi natlačiť do taxíku. Približujem sa k Rusku, no ľudia mi tu všeobecne posledné dni akosi menej rozumejú. Alebo len prestali predstierať, že chápu, čo hovorím. Možno sú Kazaši asertívnejší národ. 

Pre istotu som sa ale aj tak rozhodol vyhnúť rovnomernej obci Borovoe, aj pre vysoké ceny, idem do novootvoreného hostela. Uprostred lesa, som tu sám s dievčinou, ktorá dokonca varí jedlá na želanie. S dopravou problém nie je, na hlavnej ceste sa ľahko stopujú autá či autobusy. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kráčam po ulici v obci, či skôr turistickom rezorte Borovoe, pozdravím policajtov, začneme sa rozprávať. Inak je to hlúpy nápad. V minulosti následne zvykli žiadať doklady, akoby sa v nich prebudil pocit plnenia povinností, alebo možno som im bol podozrivý, že sa len tak prihovorím. Títo však sú iní. Pýtajú sa ma, či sa ku mne všetci v krajine správajú dobre, či nemám problémy. Vychválim Kazachstan, no zdôverím sa, že potrebujem požičať bicykel. 

Za pár minút sme na mieste, kde práve vykladajú bicykle. Policajti niečo povedia dievčaťu a odchádzajú preč. No jasné, budem mať najdrahší bicykel v meste ešte aj s províziou, pomyslím si. O chvíľku som sám pred sebou zahanbený. Pýtam sa na cenu. Dievča odpovedá, že zadarmo. Lebo vraj policajti tak povedali. Veľmi sa poteším tomuto gestu. Aj keď neskôr uvažujem, ako sa k takejto demonštrácii moci stavia prenajímateľka bicykla. No nevyzerala byť nahnevaná alebo inak negatívne naladená. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mimochodom, národný park je prekrásny. Všetci mali pravdu. Úzky chodník sa vinie popri pobreží, pomedzi stromy, na piesočnej pôde rastú borovice popretkávané brezami. Romantické zákutia, mini pláže, vyhliadky. Miestami je chodník vyvýšený na dosky, vtedy som už doslova medzi kmeňmi, nad potokom, močarinami. 

Cestička po pobreží
Cestička po pobreží  (zdroj: Tomáš Skukalík )
Pobrežie jazera Borovoe
Pobrežie jazera Borovoe (zdroj: Tomáš Skukalík )
Borovoe
Borovoe  (zdroj: Tomáš Skukalík )
Slon
Slon (zdroj: Tomáš Skukalík )
Vedma
Vedma (zdroj: Tomáš Skukalík )

Z pobrežia chcem prejsť k ďalšiemu jazeru, na hlavnej ceste je ale zákaz jazdy cyklistov. Nechápem. Ignorujem. Veď som kamarát s policajtmi. Až po pár km ma osvieti, lesom sa vinie cyklocesta. S lampami so solárnymi panelmi, no zároveň decentne zasadená do prostredia. Chýbajú mi iba mapy na križovatkách. Alebo som možno len príliš veľký fanúšik máp. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Cyklocesta
Cyklocesta (zdroj: Tomáš Skukalík )
Jazero Borovoe
Jazero Borovoe (zdroj: Tomáš Skukalík )
Jazero Borovoe
Jazero Borovoe (zdroj: Tomáš Skukalík )

10km, cyklocesta končí, šliapem po klasickej, premávka je riedka. Dlhé rovné úseky pomedzi nádherné lesy. Chcem prejsť aj k menším jazierkam, dva krát ma však zastavia vysoké ploty, brány, kamery. Chlapík vraví, že rezidencia prezidenta Nazarbajeva. No pekne, súkromné jazero uprostred lesa v národnom parku. 

Cesta národným parkom
Cesta národným parkom (zdroj: Tomáš Skukalík )
Huňatochvostý obyvateľ
Huňatochvostý obyvateľ (zdroj: Tomáš Skukalík )
Huňatochvostý obyvateľ
Huňatochvostý obyvateľ (zdroj: Tomáš Skukalík )

Podarí sa mi ale dostať k jazeru Svetloe. Sem cesta nevedie. Bicykel tlačím trávou brezovým lesom. Rozprávkové miesto, aký vie byť les z týchto stromov čarovný. To u nás človek nemá možnosť vidieť. Ešte viac sa teším na Sibír. 

Les briez
Les briez (zdroj: Tomáš Skukalík )
Les briez
Les briez (zdroj: Tomáš Skukalík )

Borovoe však nie je len pre cyklistov, v oblasti je pochopiteľne aj množstvo chodníkov pre peších. Zo všetkých nemožno vynechať ten na vrch Bolektau. Za 15 minút vystúpim 145 metrov k výhľadom na jazerá. Podľa tabule mám z vrcholu zobrať kameň alebo šišku, zniesť ho na úpätie a niečo si želať. Navyše tak vraj očistím vrch. Hľadám veľký, ale márne, všetky sú vyzbierané. Beriem aspoň malú šišku. Tak som zvedavý, aký bude efekt. 

Na vrchu Bolektau
Na vrchu Bolektau (zdroj: Tomáš Skukalík )
Na vrchu Bolektau
Na vrchu Bolektau (zdroj: Tomáš Skukalík )

Národný park ani dedina celkovo nepôsobia ako príliš turistické. Práve naopak, skvelé miesto na oddych v prírode. Mal som zbytočné obavy. Ľudí znesiteľne. Pláže predstavuje úzky pás štrku pod borovicami, hotely nie sú megalomanské, splývajú s okolím. Nová výstavba neprebieha, teda až na jednu ozrutu. Betónový kolos sa v diaľke týči z lesa. Pýtam sa muža, čo to je. Ten sa rozhorčí, na prezidenta, ako rozhadzuje peniazmi a stavia skokanský mostík. Prekvapí ma, takúto otvorenosť som tu zatiaľ nezažil. Snáď sa nerozhodne ku mostíku vybudovať aj kopec na lyžovačku. 

Kazašská pláž
Kazašská pláž (zdroj: Tomáš Skukalík )
Skokanský mostík
Skokanský mostík (zdroj: Tomáš Skukalík )

Z Borovoe smerujem vlakom na úplný sever Kazachstanu, do takmer výlučne ruského mesta Petropavlovsk. Vždy je to trochu vtipné, keď len na chvíľku (rozumej 4-5 hodín na pomery Kazachstanu) nasadnem do vlaku idúceho oveľa dlhšiu trať. Vagón vyzerá ako poľný lazaret. Porozkladané postele, väčšina ľudí spí, a ak nie tak sú úplne malátni, oťapení. 

Pôvodne som sa pritom vytešoval, že cesta bude trvať len dve hodiny. Ako aj mi to vzhľadom na vzdialenosť bolo čudné, no stále reálne, síce sa mi zdalo, že pri objednávaní bola na internetovej stránke päťhodinová doba, no na lístku len dvoj. A čo je na lístku, to predsa platí. Hoci z neho rozumiem prevažne len tie čísla. Ešte o tom vravím aj spolucestujúcim, hm, tvária sa všelijako. Za oknami ubehlo veľa stepi, kým prišlo osvietenie. V Petropavlovsku používajú na železnici už moskovský čas, ako v celom Rusku. Čiže plus tri hodiny. Potešujúci je aspoň fakt, že na lístku je uvádzaný čas odchodu zo stanice. V tých veľkých sa zvykne stáť 20 minút. Čo akurát vykompenzuje meškanie. 

Vlastne nechápem, prečo v Petropavlovsku som. Z nejakého dôvodu som myslel, že tu prestúpim na transsibírsku magistrálu, pritom sa dal kúpiť aj priamy lístok. Petropavlovsk je ako kinder vajíčko. Prekvapenie, neviem, čo čakať, turistické informácie na internete či v sprievodcovi nie sú. Dôvod je prozaický- nie je tu nič. 

Kone v uliciach
Kone v uliciach (zdroj: Tomáš Skukalík )

Bývalá vysunutá ruská pevnosť na širenie vplyvu v kazašskej stepi, dnes priemyselné centrum severu. Paneláky sú všade už od vlakovej stanici. Na ich prízemí malé "hotely', hm, zatuchnuté ubytovacie zariadenia bez svetla s recepčným pultom a 3-4 miniizbami. Mesto zjavne slúži len ako prestupná medzizastávka. Za rovnakú cenu 13€ nachádzam ale aj pekný hotel, hoci len na 12 hodín. Nevadí, aspoň ráno pozriem mesto. 

Panelák
Panelák (zdroj: Tomáš Skukalík )
Panelák
Panelák (zdroj: Tomáš Skukalík )

Aj pozerám, paneláky, a bytovky. Miestnej opileckej spodine chýba asertivita, vrávorajúc a mumlajúc ide ku mne muž, no len zakývam hlavou a otáča sa naspäť. Peknou je akurát centrálna pešia zóna plná kvetov. 

Pešia zóna v centre
Pešia zóna v centre (zdroj: Tomáš Skukalík )

Z recesie zavítam do oblastného múzea, minútu po otvorení, tety na mňa prekvapene pozerajú, najmladšiu vyšlú, aby mi bola stále v pätách. Nečakane množstvo miestností, no ani slovíčko po anglicky, takže prehliadka-prechádzka netrvá dlho. Dúfam len, že múzeum neostane v mojich nočných morách, väčšina vypchatých zvierat vyzerala tak desivo.... prečo im len dali do očí také zvláštne korálky.

Petropavlovsk
Petropavlovsk  (zdroj: Tomáš Skukalík )

Samostatná miestnosť je venovaná aj prezidentovi, s veľkou diorámou Astany a replikou veže Baiterek. K tomu po stenách veľa jeho citátov, no len v kazaštine a ruštine, nechápem, prečo svoje myšlienky nechce šíriť aj medzi zahraničných návštevníkov. Z fotiek ale aspoň viem, že podobne ako jeho kolega Vladimír aj Nazarbajev má športového ducha. Nazarbajev na horách, na koni, pri futbale, dokonca pri tenisovom podaní. Celkovo si odnášam poznatok, že pekný kostol, ktorého fotku som videl na stránke s pamiatkami Kazachstanu hľadám márne, keďže pred pol storočím vyhorel, a že rys je oveľa väčší, ako som si myslel. 

 

Tomáš Skukalík

Tomáš Skukalík

Bloger 
  • Počet článkov:  65
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Človek s otvoreným pohľadom na svet. Budem prinášať svoje dojmy doplnené pár informáciami z približne 200 dňovej cesty Irán-Turkmenistan-Uzbekistan-Tajikistan-Kirgizsko-Kazachstan-Rusko-Mongolsko-Čína. Snáď niekoho inšpirujem alebo poteším zaujímavým čítaním. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu