reklama

Karaganda, mesto gulagov a pracovných táborov

Cesta nočným kazašským vlakom do fascinujúceho múzea ruských gulagov. A aký je rozdiel medzi sólo cestovaním muža a ženy?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Po dlhej dobe cestujem znova vlakom, z Almaty do Karagandy. Vlaky v Kazachstane sú ideálnym spôsobom dopravy, cenovo dostupné prekonávanie obrovských vzdialeností. Treba ale trochu plánovať, predovšetkým v lete kupovať lístky minimálne v týždňovom predstihu. Inak proste nebudú. Počet miest je pevne daný, samozrejme, každý cestujúci má to svoje, nestojí sa. 

Na stanici
Na stanici (zdroj: Tomáš Skukalík )

Lístky sa dajú pohodlne kúpiť aj na internete, najvýhodnejšou je stránka tickets.kz. Užívateľsky prívetivá, jednoduché vyhľadávanie, proces nákupu, nízka provízia okolo 5%. Väčšina lístkov je elektronická, to znamená, že ho z mailu netreba ani vytlačiť. Sprievodca vo vagóne má v rukách zoznam cestujúcich s online lístkami, už ma aj očakáva a zdraví menom. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Cenová politika je pre mňa ale trochu záhadou. Rovnaká trieda, doba trvania cesty, a niekedy stojí lístok sumu x, inokedy aj trojnásobok. Ja prejdem 1000 km za 14€ nočným spojom, čo pokladám za skvelú cenu, navyše nemám úplne najnižšiu triedu (platzkart bol vypredaný), ale štvormiestne uzatvárateľné kupé. 

Čo vlastne neviem, či je výhoda. Tým, že sme zavretý, je vnútri katastrofálne teplo. Aspoň ale môžem bezmyšlienkovito hýbať nohami, bez toho, aby mi trčali z postele do uličky. Keďže som si radšej kupoval vrchné postele, nemyslím, že som bol úplne obľúbeným. Priznám sa, dúfal som v modernejší vlak, vzhľadom k tomu, že Kazachstan na mňa pôsovil ako vyspelá krajina, toto je úplne typický predstaviteľ železníc v postsovietskom priestore. Nové súpravy sú možno nasadené na expresné jazdy, neviem, tie boli násobne drahšie. Dnes cestujem s dvoma ženami v strednom veku. Krátko konverzujeme, no viac sa zaujímajú o hromadu oblečenia, ktorú prevážajú, ako o mňa. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Od Karagandy nemám veľké očakánia. Priemyselné mesto uprostred nekonečných žltých stepí, žijúce z ťažby uhlia, prichádzam sem len kvôli múzeu KarLagu v neďalekej Dolinke, o ňom ale až neskôr. Mesto ma však pozitívne prekvapí. 

Bulvár
Bulvár (zdroj: Tomáš Skukalík )
Bulvár
Bulvár  (zdroj: Tomáš Skukalík )
Zábavný park
Zábavný park  (zdroj: Tomáš Skukalík )

Široké bulváre, všade samé stromy, kvety. Parky, ten centrálny rovnako ako v Almate plný ľudí, kolotočov, balónov, cukrovej vaty a zmrzliny. Strata času nie je ani návšteva Oblastného múzea. Pekné priestory ma v rýchlosti prevezú dejinami oblasti od pazúriku po jedlo astronautov. Zisťujem, že kedysi tu po stepiach behali čudné ochlpené nosorožce, zaujme mapa deportácií. Konečne mám komplexný obraz, potenciálne s nepriateľom kolaborujúce národnosti boli systematicky presúvané do stredu ruskej ríše, čo najďalej od nepriateľských hraníc. Napriek moderným prvkom nechýba typický rys všetkých stredoázijských múzeí. Fotky. Stovky fotiek. Pohlavári, vojaci, robotníci, umelci, nudia ma. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
V múzeu
V múzeu (zdroj: Tomáš Skukalík )
Mapa deportácií
Mapa deportácií (zdroj: Tomáš Skukalík )
Strava pre astronautov
Strava pre astronautov (zdroj: Tomáš Skukalík )

Začal som sa stravovať v "stolovjanach", v podstate samoobslužných reštauráciach. Je to lacné, primárna výhoda je však iná. Keďže jedlo vidím vystavené, odpadajú mi problémy s výberom. Navyše, často majú vedľa aj koláče. Porcie sú však malé. Teraz myslím jedlá, nie zákusky. Tie si objednávam hneď dva.

Podľa legendy chlapec našiel uhlie a vzniklo mesto
Podľa legendy chlapec našiel uhlie a vzniklo mesto (zdroj: Tomáš Skukalík )

Dva krát náhodou narazím na mladú Nemku, tak sa rozhodneme chvíľu cestovať spolu. Kristína je rázna, sociálne a ľavicovo orientovaná študentka. Cez leto stážuje v Astane v nemeckej neziskovej organizácii, hodnotia, nakoľko sú v rozpočtoch kazašských samospráv zahrnuté prostriedky na podporu a pomoc ženám. Len si celkom neviem predstaviť efekt. Vypracujú správu, pošlú ju samospráve.... a tam ju hodia do koša. Aj Kristína vraví, že dokonca ani v Nemecku nemajú takúto rozpočtovú "kontrolu rovnoprávnosti žien." Myslím, že by sa im dalo pomôcť aj užitočnejšími projektami s efektívnejšie vynaloženými prostriedkami. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
V Karagande
V Karagande (zdroj: Tomáš Skukalík )

Zisťujem však, že je podstatný rozdiel cestovať ako samotná žena. Navyše mimoriadne sympatická. Zrazu sa nám prihovára dvojnásobný počet ľudí. Teda mužov. Popri ceste netreba pohnúť rukou. Autá sa stále ponúkajú samé. 

Každá minca má však dve strany. Otázne sú ich úmysly. O sexuálne návrhy vraj nemá núdzu, preto ani sama nestopuje. V mnohých krajinách sveta prevláda názor, že ženy z Európy a Ameriky sú ľahšie dostupné. Ak chceme byť exaktní, tak to je vlastne pravda, z náboženských dôvodov v porovnaní s moslimkami. Otázny je však správny význam slova ľahšie. Tu nastáva problém v interpretácii. Zabavím sa aj na príhode z vlaku. Na konci jazdy muži od Kristíny žiadali, nech uprace spoločný stolík. Lebo veď je žena. Joj, chcel by som byť pri jej odpovedi. 

KarLag, zaužívaná skratka z Karaganda lager, bola oblasť pracovných táborov v okolí Karagandy. Ich správne centrum bolo v malej dedine Dolinka, v budove, ktorú neskôr prerobili na múzeum. Špičkové, aj podľa akýchkoľvek západných štandardov. V uliciach Dolinky dodnes možno vidieť viacero reálnych pozostatkov krutej minulosti, vrátane cintorína detských obetí. 

Múzeum KarLag
Múzeum KarLag (zdroj: Tomáš Skukalík )

Príbeh v múzeu začína veľkým hladomorom v Kazachstane na začiatku 20.storočia s približne dvoma miliónmi obetí, čo predstavovalo tretinu vtedajšej kazašskej populácie. Rusi sa ich, historicky nomádske obyvateľstvo, snažili v procese kolektivizácie prinútiť usadiť a obrábať pôdu. Čo bolo proti kazašským koreňom, a vlastne ani nevedeli, ako efektívne na pôde hospodáriť. Čiže takmer to isté, čo sa stalo v ešte väčšom merítku na Ukrajine. 

Stalin sa díva
Stalin sa díva (zdroj: Tomáš Skukalík )

V 30.-tych rokoch vzniká pri Karagande gulag, jeden zo siete desiatok táborov nútených prác vo vtedajšom Sovietskom zväze. Sem, do vyhnanstva v ďalekej Strednej Ázii, boli železničnými transportmi posielaní najmä Rusi, potenciálni, alebo skutoční nepriatelia režimu, hrozba. Inteligencia, duchovenstvo, umelci, politicky činné osoby, rozdiely sa príliš nerobili, tresty boli prevažne 10 a viacročné. 

Forma táborov bola dosť iná, ako v u nás známejších nemeckých koncentračných táboroch. Stále samozrejme platilo, že ľudský život nemal prakticky nijakú cenu, obete sa počítali na tisíce. Ženy boli znásilňované dozorcami, narodené deti čo najskôr odoberané. No cieľom bolo naozaj pracovať. 

Strážne veže
Strážne veže (zdroj: Tomáš Skukalík )

Okolie Karagandy bolo mimoriadne úrodné, väzni sa venovali najmä poľnohospodárstvu a živočíšnej výrobe. Pobaví ma, ako sa niektorých čŕt socializmu ani v múzeu nedokážu zbaviť. Tabule sú plné chválospevov na prekročené plány. V roku 1934 sa splnil plán pšenice na 115%, o rok neskôr chov prasiat na 123%. Hurá. Nikdy nie oveľa nad stovku, veď to by budilo podozrenie. Tragikomické. 

KarLag si ale treba predstaviť ako reťaz táborov s kompletným zázemím, mohlo v ňom byť naraz viac ako stotisíc väzňov. Robil sa výskum v oblasti pestovania plodín a chovu dobytka, bola tu výroba oblečenia, topánok, tehál, divadlo atď. 

Život v tábore
Život v tábore (zdroj: Tomáš Skukalík )
Život v tábore
Život v tábore (zdroj: Tomáš Skukalík )

Na začiatku druhej svetovej vojny prišiel do KarLagu aj iný druh obyvateľov. Deportované národy, predovšetkým Nemci zo západnej časti Ruska, Stalin sa obával, že by sa stali piatou kolónou. Ich postavenie bolo trochu odlišné. Boli slobodní, teoreticky. Odísť ale nemohli. Takže prakticky nie. Vtedy sa už viac rozmáha ťažba uhlia, jeho zásoby v oblasti sú obrovské. 

Systém pracovných táborov sa ruší až po Stalinovej smrti v 50.-tych rokoch. Nemci ale v Karagande stále zostávajú, povolenie na odchod zo Sovietskeho zväzu by nedostali. Až po jeho rozpade takmer všetci idú do Nemecka, ktoré im poskytne občianstvo. 

Expozície v múzeu sú kvalitne spracované, pomerne dostatok anglického textu. Prostredie je mimoriadne autentické, chodby temne nasvietené. Miestnosti v pivnici zobrazujú reálne podmienky, v ktorých sa v tábore žilo. Celkové posolstvo je ale asi také, že za všetko zlé mohli tí Rusi, my Kazaši sme boli vo všetkom nevinne. Neviem, aká je úplná pravda. 

V múzeu
V múzeu (zdroj: Tomáš Skukalík )

Kristína si škrupule pred ústa naozaj nedáva. Riadi sa heslom, keď sa vypytujú mňa osobné veci, môžem sa aj ja ich. Pani na zastávke je schopná sa opýtať, či mala v tábore príbuzných a aké je to žiť v dedinke s takou temnou históriou. Vraj na to nemyslia, znie odpoveď. 

Tomáš Skukalík

Tomáš Skukalík

Bloger 
  • Počet článkov:  65
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Človek s otvoreným pohľadom na svet. Budem prinášať svoje dojmy doplnené pár informáciami z približne 200 dňovej cesty Irán-Turkmenistan-Uzbekistan-Tajikistan-Kirgizsko-Kazachstan-Rusko-Mongolsko-Čína. Snáď niekoho inšpirujem alebo poteším zaujímavým čítaním. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu