reklama

Poznáte Almatu, bývalé hlavné mesto Kazachstanu?

Ak nie, rád vám sprostredkujem svoje dojmy z ulíc tohto multikultúrneho mesta a z okolitých hôr. A jasné, opäť som zavítal na ruskú ambasádu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Po ďalšom absolútne bezproblémovom prechode hraníc, kde bolo najväčšou prekážkou vypísanie päťriadkovej migračnej karty, sa blížim k Almate. Ešte pred 150 rokmi bezvýznamná ruská pevnosť, do roku 1998 hlavné mesto Kazachstanu pod menom Alma-Ata, dnes stále kultúrne a obchodné centrum krajiny.

Biznis štvrť
Biznis štvrť (zdroj: Tomáš Skukalík )

Široké ulice lemované stromami, zapchaté obrovskými SUV, všadeprítomný systém bike sharingu, informačné panely pre turistov. Obchodné domy so svetovými značkami, luxusné reštaurácie pre miestnu smotánku, vedľa panelák s končiacou životnosťou. 99% ľudí so západným štýlom obliekania, medzi dievčatami sú jasným hitom leta roztrhané džínsy. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Ulice Almaty
Ulice Almaty (zdroj: Tomáš Skukalík )
Na vojnu sa nezabúda
Na vojnu sa nezabúda  (zdroj: Tomáš Skukalík )

Mesto sa mi páči, vedel by som si predstaviť tu žiť. Leží na úpätí Ťan-Šanu, hory sa ťahajú na južnom obzore. Hoci sa už úplne vytratil duch exotiky, miestny bazár je spleť budov, no trochu sterilných, taká naša obyčajná tržnica. Jediná linka metra je užívateľsky prívetivá, prekvapujúco nie zbytočne honosná. A to ju otvorili len prednedávnom. Po 23 rokoch výstavby. A že len naše diaľnice trvajú tak dlho.

Metro
Metro (zdroj: Tomáš Skukalík )
Tržnica
Tržnica  (zdroj: Tomáš Skukalík )

Obyvatelia na uliciach si ma nevšímajú, čo je pochopiteľné, nelíšim sa od Rusov. V službách sú však ku mne veľmi ústretoví, hlavne akonáhle zistia, že som cudzinec. Radi pomôžu, vysvetlia, porozprávajú sa. Veľmi ma však prekvapuje, že zo všetkých strán počujem iba ruštinu. Aj skupinka troch mladých Kazašiek na hosteli sa spolu bude rozprávať len po rusky. Ťažko mi to vysvetlujú, vraj historický kontext, kvalitnejšie ruské školy ako kazašské, no v iných mestách to vraj až v takej miere nebude. No som zvedavý, keďže práveže smerom na sever bude podiel ruskej populácie stúpať. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Monumenty socialistickej architektúry
Monumenty socialistickej architektúry (zdroj: Tomáš Skukalík )

Nerozumiem ani cenovým relácie v Almate, v zmysle vzájomných vzťahov. Jedlo v reštauráciách, MHD, vstupy, zmrzliny, všetko tu je o 50-100% drahšie ako v Kirgizsku. Hoci stále tesne lacnejšie ako u nás. Čo je aj logické, kazašská ekonomika je najrozvinutejšia v Strednej Ázii, aj keď stále založená prevažne na nerastných surovinách, po vrstve zbohatlíkov však rastie aj stredná trieda. Na druhej strane, za ubytovanie v novom hosteli platím menej ako 4€/noc. A je to asi ten najlepší hostel, v ktorom som kedy bol, spoločné priestory aj izby sú vysoko nadštandardné. 

Námestie nezávislosti
Námestie nezávislosti (zdroj: Tomáš Skukalík )
Mestský úrad
Mestský úrad  (zdroj: Tomáš Skukalík )

Stala sa mi tu ale aj zatiaľ najhoršia vec. Premiérová krádež. V noci mi zmizol z chladničky jogurt. A nie hocijaký. To najväčšie balenie. Navyše čučoriedkový. A práve keď som vstával o šiestej ráno na autobus. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dostal som chuť na kultúrne vyžitie. Snaha o nájdetie koncertu bola márna, minimum informácií na internete v angličtine. A to má byť Almata centrom nočného života Kazachstanu. No múzeá moje potreby naplnili, na začiatok tým, že konečne boli nejaké aj otvorené. 

Tým jednoznačne najlepším je Kazašské múzeum umenia. Výstava súčasného ukrajinského maliara a grafika Andriya Kopchaka ma uchváti, v jeho pestrofarebných dielach možno hodiny hľadať a objavovať významy. K tomu zaujímavá expozícia východoázijského umenia a kazašskej remeselnej tvorby, množstvo kobercov a ozdobných pásov na skrášlenie jurty, striebrom vybíjané sedlá. Samozrejme, múzeum malo aj svoje muchy, konkrétne Kasteevove budovateľské diela, na ktorých Kazaši na poli s hrablami v nemom úžase sledujú železnicu. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Kopchakova expozícia
Kopchakova expozícia  (zdroj: Tomáš Skukalík )
Kopchak- Cognition
Kopchak- Cognition (zdroj: Tomáš Skukalík )
Kopchak
Kopchak (zdroj: Tomáš Skukalík )
Kopchak- Love
Kopchak- Love (zdroj: Tomáš Skukalík )
Iný autor
Iný autor (zdroj: Tomáš Skukalík )
Iný autor
Iný autor  (zdroj: Tomáš Skukalík )
Iný autor
Iný autor (zdroj: Tomáš Skukalík )
Iný autor
Iný autor (zdroj: Tomáš Skukalík )

Výborné je aj nedávno otvorené Múzeum ľudových nástrojov. Moderná expozícia v siedmych miestnostiach, kvalitne nasvietené tradičné perkusie a strunové hudobné nástroje, doplnené pár kúskami z rôznych kútov sveta, všetko dopĺňa z reproduktorov podmanivá kazašská hudba.

Perkusie
Perkusie (zdroj: Tomáš Skukalík )
Kobyz, základný kazašský ľudový nástroj
Kobyz, základný kazašský ľudový nástroj (zdroj: Tomáš Skukalík )

Aby som ale len nechválil, centrálne štátne múzeum ma neoslovilo. Za pozretie stojí iba etnografická expozícia s tradičnými odevmi častí Kazachstanu, ktoré je ale zakázané odfotiť. Zvyšok múzea dokumentuje historický vývoj krajiny, zvláštnym štýlom plným fotiek a akýchsi dokumentov, bez jediného anglického slova, s koncom v roku 2011. Odvtedy sa už asi nič neudialo. 

Národné múzeum
Národné múzeum  (zdroj: Tomáš Skukalík )

Najkrajšou stavbou Almaty je ortodoxná Zenkova katedrála zo začiatku 20.storočia, kompletne drevený chrám podobne ako naše Unesco kostolíky. Ľutujem iba, že aktuálne prebieha rekonštrukcia, v plnej kráse to musí byť veľkolepá stavba. Takým je obrovský nádherný oltár z ikon. V interiéri sa nesmie fotiť, pohybuje sa po ňom viacero babičiek, mám pocit, že ma strážia. Viacerí domáci návštevníci sú silne nábožní, bozkávajú obrazy. 

Zenkova katedrála
Zenkova katedrála  (zdroj: Tomáš Skukalík )

Toto bude nudná časť, ale príbehy s ruskou ambasádou si zaslúžia ukončenie. Tentoraz ma spolu s asi tridsiatkou ľudí púšťajú do dvora o desať minút pred oficiálnym časom otvorenia. Som v miernom šoku. Na vysoké schodisko odvážne vystúpi pred minidav mladý muž. Začne čítať mená. No jasné, zúfalo si pomyslím, zase nejaký tajný zoznam, na ktorom nie som. Ako sa ale ukáže, išlo len o tých, ktorým vydajú pasy, so žiadosťou o víza sa dostávam dnu za menej ako polhodinu. 

Divadlo
Divadlo  (zdroj: Tomáš Skukalík )

V Almate si už veľa šancí nedávam. Z podmienok zverejnených na stránke nespĺňam takmer polovicu. Ako som sa ale naučil, ambasády sú vlastným svetom, v ktorom je všetko naopak. Rozložitý chlapík mrkne na moje papiere, svoj menoslov krajín, ešte sa ubezpečí, že som zo Slovenska a nie Slovinska, usmeje sa a slušnou angličtinou povie, nech si o tri dni prídem pre víza. Takmer mu nemôžem uveriť. Epopeja ma pozitívny koniec a môžem pokračovať vo svojej ceste. Zrazu aké ľahké. OK, aby sa nepovedalo, dal mi jednu podmienku, nech mu donesiem vlakový lístok z Kazachstanu do Ruska. Trochu nelogické, ale rád mu ju splním. 

Cirkus
Cirkus (zdroj: Tomáš Skukalík )

Pri blúdení mestom je zrazu predo mnou plná ulica ľudí. K tomu pár uniforiem, samopalov. Budova obohnaná minimálne trojmetrovým blýskajúcim sa ostnatým drôtom, tak hustým, že by mala mucha problém preletieť. Už rovno mohli postaviť oceľovú stenu. Len to by asi chýbal ten správny efekt. Odvážim sa podísť bližšie. K nedobytnej pevnosti. Nečakane- čínske veľvyslanectvo. Ako som len rád, že som sa ani nepokúšal o víza. 

Almata ponúka možnosti 1-2 denných výletov aj na viac ako týždeň, petroglyfy, púšť, národný park s vtákmi, jazerá, celkovo sa mi ale zdajú len priemerne zaujímavé. Vyrazím preto s malými očakávaniami len do blízkych hôr, na túru zo zimného strediska Medeo. 

V autobuse sú buď mladé Kazašky, alebo ruskí dôchodcovia. Špecifická turistická vzorka. Podarí sa mi zvoliť správnu trasu, stúpam hrebeňom, rýchlo sa otvárajú výhľady, na dolinu, mesto, trojtisícový Pik Furmanov, prvý dnešný cieľ. Cítim, že dnes je môj deň. Konečne. Ľahký batoh, zamračené, nohy idú, 7 km a 1500 metrové prevýšenie zvládnem svižným tempom za 2,5 hodiny. 

Pik Furmanov
Pik Furmanov (zdroj: Tomáš Skukalík )
Ťan-Šan
Ťan-Šan  (zdroj: Tomáš Skukalík )
Vysokohorská hojdačka
Vysokohorská hojdačka  (zdroj: Tomáš Skukalík )

Na vrchole pribúdajú výhľady na štíty a hlavne ľadovce, pre mňa ešte stále výnimočné, impozantné. Hore dole hrebeňom, prispôsobím sa pri rozhovore skupinke Kazachov, potom pokračujem sám. Najvyšší vrchol hrebeňa Chimbulachka (3450 m.n.m.) vyžaduje trochu lezenia, avšak nenáročného. 

Štíty
Štíty (zdroj: Tomáš Skukalík )
Ľadovec
Ľadovec (zdroj: Tomáš Skukalík )
Kaviareň
Kaviareň  (zdroj: Tomáš Skukalík )
Stredisko Shymbulak
Stredisko Shymbulak (zdroj: Tomáš Skukalík )

Zbehnem do sedla k lanovke, lúštim ceduľu. Skôr ako stihnem pochopiť, koľko lístok stojí, muž na mňa kričí, že zatvárajú, nech rýchlo naskočím. Alebo možno som to len chcel rozumieť, mojej ruštine ťažko veriť. Každopádne, beriem to ako vyzvanie na jazdu zadarmo. Na medzistanici zakúsim atmosféru top strediska pre kazašskú smotánku, natlačím sa do autobusu a už som aj v Almate. 

 

Tomáš Skukalík

Tomáš Skukalík

Bloger 
  • Počet článkov:  65
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Človek s otvoreným pohľadom na svet. Budem prinášať svoje dojmy doplnené pár informáciami z približne 200 dňovej cesty Irán-Turkmenistan-Uzbekistan-Tajikistan-Kirgizsko-Kazachstan-Rusko-Mongolsko-Čína. Snáď niekoho inšpirujem alebo poteším zaujímavým čítaním. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu