reklama

Oš, centrum južného Kirgizska

Ako vyzerá táto časť sveta? Bizarný zvierací bazár, panelákový hostel a takmer nemožná kúpa topánok.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

V Murghabe mi ráno klope na okienko môj kirgizský šofér. Som v aute prvý, prechádzame mestom a zberáme dohodnutých pasažierov. Vždy to znamená krátku zastávku, vystúpim, rodina sa s niekým lúči a žena všetkých pohostí s tanierom plným nejakých dobrôt. Človek sa aj znova naraňajkuje. 

Kirgiza musím pochváliť, máme toľko cestujúcich, koľko je miest v džípe. Vskutku nevídaný jav. Aj cena bola relatívne nízka, v Tadžikistane stojí benzín 65 centov/l, v Kirgizsku iba 50. Len naša strecha je naprataná, samé koberce, futony, pokrývky, vankúše. Jedna žena sa sťahuje do Oša a toto je v krajine tým najcennejším majetkom. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Naše auto
Naše auto (zdroj: Tomáš Skukalík )

Pamir highway sa tiahne klasickou hnedou tadžickou krajinou, zmena prichádza pri jazere Karakol. Sýto modré, vytvára nádherný kontrast. Aj ľutujem, že tu nezastavujem. Hraničná čiara prechádza vysokohorským hrebeňom, kde je aj tadžická kontrola. Ani nemusím vystúpiť z auta. Vodič pozbiera pasy a behá od búdky k búdke, vojak podíde k autu, zhodnotí pohľadom, je lenivý rozoberať našu strechu. 

Tadžická Pamir Highway
Tadžická Pamir Highway  (zdroj: Tomáš Skukalík )

Kirgizom sa nechce byť v takomto nehostinnom prostredí. Svoju hraničnú kontrolu umiestnili 20 km ďalej, oveľa nižšie, v peknom zelenom údolí. Neúnuvali sa ani vyasfaltovať cestu. Opäť hladký priebeh, strážnik len vybehne von, či fakt nie som zo Slovinska. Nápis Slovenská republika na pase naozaj zvádza skôr k anglickému Slovenia, chápem, že to je mätúce. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kirgizská krajina je akoby zázrakom zrazu iný svet, úplne odlišná. K obzoru sa tiahnu zelené pasienky pobodkované bielymi jurtami, s pasúcimi sa zvieratami. Všade samé kone. Niektoré jurty popri ceste predávajú svoje produkty, predovšetkým kumus. Veľmi tradičný nápoj. "Pasca" na turistov. Pochybujem, že existuje Európan, ktorému kumus chutil. Minimálne som takého nestretol. Fermetované kobylie mlieko, no so silnou arómou údenín, zláštna pachuť ostáva v ústach dlho po prehltnutí. Kirgizi svoju lásku k mäsu proste nezaprú. 

Dojem iného sveta mám aj po príchode do Ošu, najväčšieho mesta južného Kirgizska. Hoci krajina je druhou najchudobnejšou v Strednej Ázii, aspoň podľa oficiálnych štatistík, oproti Tadžikistanu vnímam obrovský rozdiel. Zrazu kopu obchodov. A plných tovaru. V uliciach množstvo stánkov so sim kartami troch miestnych mobilných operátorov, prekvapujúco ich predávajú dievčatá, ktoré vyzerajú na 13-15 rokov. Poteší aj taká drobnosť ako smetné koše. Možno je to práve tým kontrastom, no Kirgizsko na mňa pôsobí celkom vyspelo. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Oš
Oš (zdroj: Tomáš Skukalík )

Nikoho pod 30-40 rokov nestretnem v tradičnom oblečení. Len staršie ženy, väčšinou Uzbečky. V tejto časti krajiny je silná uzbecká minorita (okolo 35%), ktorej členovia sa cítia viac súčasťou ferganského údolia, ako Kirgizska. Aktuálne je ale situácia na povrchu pokojná, posledné etnické nepokoje vypukli v roku 2010.

Najmä vďaka uzbeckým ženám má miestny bazár stále tak trochu typický stredoázijský nádych. Je obrovský, približne kilometer štvorcový. V jednotlivých sekciách nachádzam naozaj všetko, čo môže domácnosť potrebovať, je tu už ale badateľne viac čínskeho tovaru. 

Bazár
Bazár  (zdroj: Tomáš Skukalík )

Nevyhnutne už potrebujem kúpiť nové botasky, z tých mojich mi palce vyskakujú. Očakávam, že na bazáre to bude malina. Krutý omyl. Je to prakticky nemožné. Predavači sa len smejú, keď si vypýtam veľkosť 46-47. Najväčšie dovážané číslo je vraj 44, výnimočne 45. Robia zo mňa popolušku a presviedčajú ma, nech si skúsim navliecť. Ja vyzvedám, kde by som mohol svoju veľkosť zohnať. Vždy dostanem nejakú "radu", dlho dané miesto hľadám, aby som zistil, že ani náhodou nič väčšie nemajú. A pošlú ma zase inde. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po dvoch hodinách pochopím, že táto stratégia k ničomu nevedie. Je neefektívna. Idem od kraja bazáru a pýtam sa v každom jednom obchode s topánkami, pochopiteľne, vyzerám trochu ako hlupák, keďže v niektorých som už predtým bol. No mne všetci Kirgizy pripadajú podobní, nedokážem si ich zapamätať a rozoznať, a nechcem žiadny obchod vynechať. 

Bazár
Bazár  (zdroj: Tomáš Skukalík )

Úsilie je nakoniec odmenené. Chlapík sa dlho prehrabáva, vraj by mal mať kdesi jeden pár veľkosti 46. Nepohnem brvou. Vnútri sa teším, no nechcem to dať najavo, aby zrazu nestúpla cena. Klasický lacný čínsky dizajn, beriem. Akoby som mal na výber. Nečakal som, že na bazáre a v okolitých obchodoch strávim väčšinu dňa, s nohavicami to našťastie bolo podstatne jednoduchšie. 

Oveľa zaujímavejším je nedeľný zvierací trh, asi najväčšie turistické lákadlo mesta, kvôli ktorému som aj svoju návštevu Ošu smeroval k tomuto dňu. V maršrutke sa ma ujíma starý Kirgiz. Dostávam svoje prvé zamestnanie na ceste. Vraj ide kupovať štyri ovce a ja budem jeho pomocníkom. Na túto akciu sa vyobliekal do sviatočného obleku. Ja mám svoje nové botasky. Zažijú skúšku ohňom. Či hnojom. 

Dedko vyberá ovce
Dedko vyberá ovce (zdroj: Tomáš Skukalík )
Babka
Babka (zdroj: Tomáš Skukalík )

Predierame sa chaotickou plochou plnou oviec a kráv. Dedko je akýsi náročný, všade ohŕňa nosom nad cenou. Aspoň ale odpozorujem, podľa čoho sa vyberá dobrá ovca. Zjavne sa chytí za zadok, zatrasie, a keď je s výsledným javom spokojnosť, pristupuje sa k jednaniu o cene. Ešte niekedy sa skontrolujú zuby. Možno sa mi v budúcnosti tieto skúsenosti a znalosti zídu. Snáď ale nie. 

Sekcia oviec
Sekcia oviec (zdroj: Tomáš Skukalík )
Sekcia kráv
Sekcia kráv (zdroj: Tomáš Skukalík )

Tragikomické je, ako Kirgizy natláčajú nakúpené ovce do kufrov bežných osobných áut. Kravy, tie nakladajú na vlečky. Alebo sa o to aspoň pokúšajú. Jeden tvrdohlavý býk si radšej do krvi rozbije hlavu akoby mal nastúpiť, takmer pol hodiny s ním bojujú traja Kirgizy. Ale aj jedna vspurná koza vie chlapovi narobiť problémy. My sme kúpili len dve ovce, no ani tie mi nakoniec nedajú do ruky za vôdzku, viditeľne to so zvieratami nie je také ľahké. Aj tak je ale návšteva trhu pre mňa špecifickým nezabudnuteľným zážitkom. 

Býk ešte odoláva
Býk ešte odoláva (zdroj: Tomáš Skukalík )

Z hľadiska histórie sa v Oši oplatí pozrieť len Suleiman Too (Sulejmanov trón), menší vrch, trochu vtipne sa týčiaci uprostred mesta. Unesco pamiatka bola počas storočí miestom modlitieb, čoho pozostatkom sú mnohé jaskyne, dnes vrchol ponúka zaujímavé pohľady na mesto. Petroglyfy sú dávno zničené grafitmi, pod vrchom ale pozriem peknú mešitu. 

Suleiman Too s múzeom
Suleiman Too s múzeom (zdroj: Tomáš Skukalík )
Hlavná mešita
Hlavná mešita  (zdroj: Tomáš Skukalík )

Za zmienku stojí ešte aj moje ubytovanie. Hostel je zriadený v klasickom socialistickom trojizbovom byte v normálnom paneláku. Podľa oznamu akurát do chladičky nesmiem dávať nič z bravčoviny. Inak mi to vyhodia. Pred desiatimi rokmi majitelia začínali s jedným, dnes už majú kúpené byty tri. A susedom to zjavne vôbec nevadí. Vedľa paneláku dokonca vybudovali prístavbu s recepciou, v ktorej podávajú raňajky. 

Tomáš Skukalík

Tomáš Skukalík

Bloger 
  • Počet článkov:  65
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Človek s otvoreným pohľadom na svet. Budem prinášať svoje dojmy doplnené pár informáciami z približne 200 dňovej cesty Irán-Turkmenistan-Uzbekistan-Tajikistan-Kirgizsko-Kazachstan-Rusko-Mongolsko-Čína. Snáď niekoho inšpirujem alebo poteším zaujímavým čítaním. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu