Koľko stojí cestovanie po Tadžikistane?

Autor: Tomáš Skukalík | 11.8.2017 o 13:21 | (upravené 11.8.2017 o 13:30) Karma článku: 10,64 | Prečítané:  13772x

Článok pre každého, kto chce navštíviť túto stredoázijskú krajinu, alebo kto je iba zvedavý. Rozpočet, ceny, informácie a odporúčania. 

Celkové náklady: 

V krajine som strávil 32 dní, priemerné denné náklady boli 16€, čím sa Tadžikistan zaradil zatiaľ na prvú priečku v rebríčku najlacnejších krajín môjho výletu. Viac sa ani minúť príliš nedá, samozrejme, všetko závisí od dopravy, ktorá predstavuje kľúčovú variabilnú položku. Ak bude ale niekto cestovať bez prenájmu džípu, mať dostatok času ako ja, budú sa jeho výdavky pohybovať okolo podobných čísel, určite neprekročia 20€/deň. 

Ubytovanie:

V mestách mimoriadne lacné, starý hotel za 3€/noc, nový za 7€/noc, dvojposteľová izba za 12€, niektoré zariadenia majú tendenciu účtovať cudzincom vyššiu cenu. To sa nedeje v hosteloch, ktoré začali v Tadžikistane vznikať len v posledných rokoch, čiže sú takisto úplne nové, kvalitne vybavené, a za 5€.Osobitnou kategóriou je ubytovanie v súkromí na dedinách a v horách. Tu sa ceny za noc hýbu medzi 10-15 USD, zjednávaním sa ľahko možno za sekundu priblížiť k tej nižšej, niekedy ma nechali samého navrhnúť cenu. Ono... dalo by sa ísť určite aj oveľa nižšie, avšak nerobil som to, treba si uvedomiť, že ľudia tu sú naozaj chudobní, prostriedky od ojedinelých turistov sú často ich jediných príjmom za mesiac a takisto majú nemalé náklady na stravovanie hostí, potraviny v horách sú drahé, a tie z vlastnej produkcie mohli teoreticky predať. V platbe je totižto zahrnuté aj jedlo, večera s raňajkami, no keď som prišiel už ráno, nikdy ma nenechali hladného, pripravili mi vždy aj obed. 

Doprava:

Extrémisti cestujú po Tadžikistane na bicykli, vysvetlím možnosti pre tých zvyšných. Tým, že len málo ľudí má vlastné auto, funguje hromadná doprava v mestách na slušnej úrovni, naozaj hustá sieť a frekvencia, na trasu sa treba spýtať alebo naskakovať len na hlavných radiálach, zastávky neexistujú, platí sa okolo 10 centov. Prímestská doprava je v niektorých oblastiach zabezpečovaná maršrutkami, cena približne 1€/50km. Inak ostávajú len zdieľané taxíky (džípy),  ktoré sú jedinou verejnou možnosťou medzimestskej dopravy. Zosumarizované ceny si môžete pozrieť v tomto staršom článku http://caravanistan.com/transport/bus-shared-taxi/tajikistan/ (mimochodom, web je geniálnym zdrojom informácií), aktuálne platí z cenového rozpätia krajná vyššia sadzba, pre prepočet na eurá vydeľte desiatimi. Zjednávanie nebolo nutné, ani možné, vodiči sa nepokúšali o turistickú prirážku, ich prvá cena bola vždy férová, ktorú platili aj miestni. Akurát sa vždy snažia napchať do auta maximálne množstvo ľudí, na počet cestujúcich sa môžete spýtať, pravdepodobne však číslo aj tak nebude dodržané. Pre eliminovanie časových strát súvisiacich s napĺňaním auta je ideálne dohodnutie jazdy deň vopred, šofér vás vyzdvihne priamo pred hotelom. A potom už len taká hodinka, kým sa reálne vyrazí. 

Stopovanie je ľahké, zastaví takmer každé vozidlo, za jazdu sa platí, tretina až polovica z hypotetickej ceny za miesto v zdieľanom taxíku na danej trase. 

Medzi turistami najpopulárnejšou, ale aj najnákladnejšou eventualitou je prenájom džípu. Cena je 0,7 USD/1km + 20USD/deň pre vodiča, ak chcete končiť na menej frekventovanom mieste, platí sa aj za cestu späť. Náklady je možné rozrátať medzi 4-6 ľudí podľa preferencií a podľa toho, koľko spolucestovateľov nájdete. V tom pomôže fórum na stránke caravanistan.com a hostely, najmä Pamir lodge v Khoroghu a Osh guesthouse v kirgizskom Oši. Ide určite o pohodlnejší a rýchlejší spôsob dopravy, podľa môjho názoru ale nie tak autentický, no každý si musí vybrať sám. 

Teoreticky je možný, aj keď netradičný, aj prenájom vozidla bez vodiča. Na klasické turistické miesta dokonca ani nie je potrebný džíp, asfaltová pokrývka sa neustále rozširuje, hoci prenajímateľská spoločnosť asi bude mať iný názor. Pri troche jazdeckej zručnosti ale s vlastným bežným autom cez Pamír prejdete, otázny je čas a následky.  

 Jedlo:

Tadžikistan veru nie je kulinárskym rajom, ponuka v reštauráciách je fádna, obsahuje hlavne manty (taštičky s mäsom), plov (rizoto) a lagman (špagety so zeleninou a mäsom). Príspevkom krajiny do svetovej kuchyne je snáď len vegetariánsky kurutob, zelenina a chlieb v jogurtovej omáčke, pripravte sa na obrovskú porciu vo veľkej mise. Ceny sú prijateľné, okolo 1,5€ za jedlo. Na nápoji, čiže obligátnom čaji, nezarábajú, pripočítajte desať centov. 

V homestayoch je domáca strava výborná, hoci treba samozrejme brať ohľad na možnosti danej rodiny. Vždy sa snažia poskytnúť hosťovi to najlepšie, čo majú k dispozícii, aj keď niekedy ide len o jednoduchý striedmy pokrm, či dokonca iba chlieb s kefírom. 

 

Vstupy:

Múzeí je minimum, ak už nejaké otvorené nájdete, nezaplatíte viac ako euro.  

Víza:

Tu môže byť Tadžikistan vzorom v elektronických vládnych službách. O víza sa žiada online, stačí vyplniť jednoduchý formulár, pridať sken pasu, všetko aj na mobile zaberie maximálne pár minút, stránka je responzívna. Technické problémy z minulosti boli odstránené, každopádne podpora rýchlo reaguje. Poplatok 45 USD+20 USD za GBAO permit+niečo málo za spracovanie, do jedného dňa prídu na mail 45 dňové víza, zamietnutia sú veľkou výnimkou. Mail vytlačiť, väčšine policajných kontrol som iba ukázal pdf v mobile, zapisujú si číslo víz do zošitov.  

Peniaze

Treba trochu plánovať. Čierny trh neexistuje, to znamená, že ideálnou možnosťou je výber z bankomatu. Ak nejaký funguje, čo je pravidlom len v prípade Dušanbe a Khujandu, v týchto dvoch mestách použijete aj Mastercard. Inde len Visu, no ľahko sa môže stať, že v menších mestách bude bankomat bez peňazí, prípadne proste s čiernou obrazovkou. V Murghabe už ATM nie je, banka, ktorá ho prevádzkovala, skrachovala. Určite je preto vhodné mať rezervnú zásobu hotovosti v cudzej mene, americkými dolármi bez problémov zaplatíte za ubytovanie, spolu s eurom a rubľom ich možno vymeniť v bankách a zmenárňach, kurz oproti ATM ale bude o 5-10% menej výhodný. Staršie, pokrčené či popísané bankovky ľudia ani banky neakceptujú. 

 

Internet:

Wi- fi pripojenie nájdete len v Dušanbe a Khoroghu, ak chcete mať prístup na internet, jediným riešením je kúpa lokálnej sim karty. Jednoduchý proces, na ktorý potrebujete len pas... a nájsť ochotnú zamestnankyňu, ktorá pomôže s aktiváciou, no to nebude najmenší problém. Internet je lacný, za 4€ som mal k dispozícii 5GB na mesiac u operátora Megafon, pokrytie aj v pamírskych dedinách a do polovice údolia Wakhan, no lepšou možnosťou možno bude Tcell, keďže miestni s týmto operátorom mali signál aj tam, kde ja už nie. 

 

Bezpečnosť:

V uliciach som sa cítil bezpečne, aj v nočných hodinách. Policajtov približne podobný počet ako u nás, viac ich stretnete na cestných checkpointoch, všeobecne priateľsko-profesionálny prístup. Čiže žiadne samopaly, silové zložky ma neobťažovali, v tomto smere som Tadžikistan vnímal ako bežnú krajinu. Skôr sa treba obávať miestnych ciest, v horách jazdiť opatrnejšie, skontrolovať prenajaté vozidlo. A samozrejme, o prezidentovi nešíriť zlé reči, to by nemuselo dopadnúť úplne dobre. Interná situácia je inak stabilná. 

Otázkou, ktorá víri mnohým v hlavách, je hranica s Afganistanom. Taliban v máji ovládol okres 15 km vzdialený od tadžických hraníc, následne bol zatlačený späť. Na prvý pohľad je situácia absolútne pokojná, nič nenaznačuje, že neďaleko je vojna. Ak chceme ale špekulovať, čisto v teorerickej rovine, tak samozrejme Talibanu prakticky nič nebráni v nočnom výlete cez plytkú rozliatu rieku, keď sa rozhodne si privyrobiť únosom pár cudzincov. Ešte nikdy sa to nestalo. No raz môže. 

 

Zdravie:

Postačujú klasické očkovania voči brušnému týfu a žltačkám, epidémia cholery bola v krajine dávno, malária má zriedkavý výskyt len na juhozápade, psov nie je až tak veľa a sú pokojní. V horách žijú vlky, proto nim asi ale s očkovaním nepochodíte. 

Samozrejme, treba zobrať vlastnú plne vybavenú lekárničku, v Pamíre je zdravotnícky materiál nedostatkovým tovarom. Zároveň ide o vhodný "darček", ľudia ma viac krát požiadali o základné lieky, čo platí mnohonásobne hlavne pri ceste do afgánskej časti údolia Wakhan. 

 

Ľudia: 

Mimoriadne príjemní, najmä v menších sídlach sa na mňa každý na ulici usmieval, muži sa často zastavili na kus reči. Cítiť, že opäť ide o Peržanov, ktorých vír dejín zavial do tohto kúta sveta, v prívetivosti voči cudzincom a v pohostinnosti za Iráncami len tesne zaostávali. V homestayoch sa majiteľ domu o hosťa príkladne stará, splní každé, aj nevyslovené želanie. Čo však netreba zneužívať a vždy zaplatiť minimálne adekvátnu cenu. Aj keď to možno nepovedia nahlas, Tadžici od turistu platbu očakávajú, zvykli si na ne, a naozaj ich aj potrebujú. 

Jazyk

Po anglicky sa dohovoríte len v Dušanbe a prekvapujúco aj v Khoroghu, kde je vďaka miestnej univerzite dobrá úroveň vzdelanosti. V minulosti sa v školách vyučovala nemčina, okrem pár fráz si z nej ale nikto nič nepamätá. Všetci muži dokážu komunikovať rusky, takisto väčšina žien, hoci slabšie, a v Pamíre takmer vôbec.  

Náboženstvo:

Aj keď najmä na vidieku stále existujú dohodnuté svadby vo veľmi mladom veku, prípadne povinné testy panenstva, nemal som dojem výraznej religionizity. Obzvlášť Ismailiti v Pamíre, pod vedením svojho imána Agu Khana IV., predstavujú dosť liberálnu vetvu islamu. No samozrejme, veľmi okázalým fyzickým prejavom náklonnosti na verejnosti je stále lepšie sa vyhnúť, turistky sa ale nemusia žiadnym spôsobom zahaľovať.  

Odporúčaný itinerár:

Len s ťažkým srdcom by som dokázal niečo zo svojho programu vyhodiť. Každé miesto v tejto fascinujúcej krajine stojí za návštevu. Najzaujímavejšími mestami boli Khujand s Penjakentom s ich magickými bazármi, v Dušanbe netreba márniť čas. Fanské hory sú krásne, hoci pre nás nie tak unikátne ako Pamír, údolia Bartang a Jizeu, jazerá Bulunkul a Yashikul, preto radím vyššie. Úplným topom je Wakhan valley, údolie, ktoré jednoducho nie je možné pri návšteve Tadžikistanu vynechať, spolu s cestou po Pamir highway. 

Väčšina turistov zvykne výlet do Tadžikistanu spájať s iným štátom, aj z dôvodu drahých leteniek do krajiny, logisticky a aj cenovo je ideálne Kirgizsko. Úplným minimom na okruh Pamírom s príležitostnou turistikou sú dva týždne, treba si uvedomiť, že nedostatočná dopravná infraštruktúra znamená veľa času stráveného v aute. Tadžikistan je odľahlá krajina, do ktorej sa už ťažko človek druhý krát pozrie, a zároveň lacná, keď sa tu už dostanete, s mnohými výnimočnými miestami a ľuďmi, určite si zaslúži, aby ste jej venovali tak veľa času, ako je len možné. Oplatí sa to. 

 
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prieskum AKO: Uhrík v Nitre výrazne zaostáva za súčasným županom Belicom

Súčasní župani majú podľa prieskumu agentúry AKO najlepšie vyhliadky uspieť v župných voľbách.

SVET

Schwarzenberg pre SME: Okamura či Kotleba, všetko rovnaká háveď

Babiš môže ohroziť demokraciu, tvrdí.

KOMENTÁRE

Akých čudákov tie župné voľby priťahujú

Kandidáti sú najlacnejšou investíciou a ľudia sú hlúpi a zábudliví.


Už ste čítali?