reklama

Druhý iránsky trek- Hazar Kuh 4420 m. n. m.

Zábery z pôsobivého treku pohorím Hazaran na juhovýchode Iránu. A perfektne zrekonštruovanej hlinenej pevnosti Arg-e Rayen.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Na nasledujúcich 10 dní sa ku mne pripájajú dvaja kamaráti, Šimon a Stano. Viac tak využívame taxíky. Cestou do Rayenu, mestečka vzdialeného asi 90 km od Kermanu, nastáva môj prvý konflikt zo zákonom. Náš taxík zastavujú policajti a po chvíli sa vodič vracia s oznámením o pokute za nepripnuté bezpečnostné pásy. Teda, aspoň to tvrdí. Mohol dostať pokutu za hocičo iné. A vlastne, ktovie, čo ten kúsoček papiera znamená. Študujem ho, a nevidím ani žiadne čísla. Mladý šofér ale vyzerá byť úprimne sklesnutý, pokutu vo výške 1,25€ zaplatím. Nie, tentoraz som nespravil preklep. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Arg-e Rayen
Arg-e Rayen (zdroj: Tomáš Skukalík )

Rayen je nielen východiskom na túru, nachádza sa v ňom aj hlinená citadela Arg-e Rayen. Niečo ako náš hrad, akurát že nie na kopci, obývaný viac ako tisícročie, ktorý pred 170 rokmi opustili poslední obyvatelia. V roku 1996 začala rekonštrukcia, vďaka ktorej dnes citadela zatieňuje aj slávnejší, no zemetrasením zdecimovaný Bam. Určite ide o vhodnú alternatívu nielen pre turistov s obmedzeným časom. Za mohutnými hradbami s pätnástimi strážnymi vežami sa nachádza bazár, viacero domčekov, nad všetkým dominuje obytný komplex pre guvernéra. 

Bazár
Bazár  (zdroj: Tomáš Skukalík )
Sídlo guvernéra
Sídlo guvernéra  (zdroj: Tomáš Skukalík )

Trek si skracujeme a z Rayenu sa ešte odvezieme 10 km ku vodopádu. Odtiaľ vystúpime na planinu obývanú gekónmi, zbadáme orla. Kaňon, ktorým preteká horská bystrina, sa postupne zužuje, stúpanie spríjemňuje vôňa rastlín pripomínajúcich veľké vňate do polievky. Pred dažďom sa skrývame v prístrešku, betónovej stavbe s neodmysliteľným kobercom. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Hazar Kuh cestou k vodopádu
Hazar Kuh cestou k vodopádu (zdroj: Tomáš Skukalík )
Vodopád Rayen
Vodopád Rayen  (zdroj: Tomáš Skukalík )

Druhý deň nás čaká výstup na samotný vrchol. Jeho výška sa zo zvláštnych dôvodov v rôznych zdrojoch líši, každopádne prevýšenie je slušné, hoci vzdialenosť nie veľká. Svoje môže spraviť aj nadmorská výška, po noci bez aklimatizácie ma jemne pobolieva hlava, no zo skúseností viem, že skutočné problémy by začínali až nad 4500 metrov. 

Planina
Planina (zdroj: Tomáš Skukalík )
Skalné útvary
Skalné útvary (zdroj: Tomáš Skukalík )
Smerovník
Smerovník (zdroj: Tomáš Skukalík )
Prístrešok
Prístrešok  (zdroj: Tomáš Skukalík )
Nad chatou
Nad chatou (zdroj: Tomáš Skukalík )

Chodník je ľahko badateľný, príležitostne značený veľkými žltými šípkami. Vňate vystriedali kaktusy, neskôr ostávajú len skaly. Často treba použiť ruky, lezenie však nie je vzdušné. Skôr vystraší krátka snehová prehánka, no nakoniec sa hora rozhodne nás po 4,5 hodine pustiť na vrchol. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Údolie pohoria Hazaran
Údolie pohoria Hazaran  (zdroj: Tomáš Skukalík )
Viditeľnosť nie je ideálna
Viditeľnosť nie je ideálna (zdroj: Tomáš Skukalík )
Hrebene hôr
Hrebene hôr (zdroj: Tomáš Skukalík )
Na vrchole
Na vrchole (zdroj: Tomáš Skukalík )

Na záver som si potreboval v Kermane predĺžiť svoje víza. Na letisku je totiž možné poskytnúť maximálne 30 dní. Nájsť miesto nebolo vôbec náročné. 100 mužov stojacich v jednej rade a oproti nim 30 žien sa prehliadnuť naozaj nedalo. A to som si myslel, aký som frajer, keď prichádzam päť minút pred otvorením úradu o siedmej ráno. Dovtedy som za celý mesiac nevidel takto ráno toľko Iráncov. Teda, zmeska bola pestrá, doplnená Afgancami a Baluchmi. 

 Zahrám sa na prostáčika a idem sa s otvoreným pasom opýtať ku dverám, či som tu naozaj správne. Samozrejme dúfam, že ma nejakým spôsobom vybavia prednostne. Policajt prikývne, keďže ale nič ďalej nevraví, kráčam na koniec radu. Možno to bol len test. Akonáhle tam prídem a otočím sa, začne mávať rukami nech prídem k nemu a vpustí ma prvého dnu. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Síce sa teším, ale začínam sa aj hanbiť. Z dverí vždy vychádzam so sklonenou hlavou, nech ani náhodou nenadviažem očný kontakt s nikým z čakajúcich. Svedomie si utišujem myšlienkou, že možno majú pre turistov vyčleneného špeciálneho pracovníka. Možno. 

 

 Vnútri ku mne nie sú ani milí, ani nemilí. Proste profesionálni. V rade stoličiek zaujmem strategické miesto v strede, priamo oproti okienku. Netuším, čo robiť, aj driemem. Nechtiac spôsobím menšie spoločenské faux paus. Muži ma brali ako začiatok svojej zóny a sadali si odo mňa smerom doľava. Ženy zase zaberali postupne stoličky od pravého okraja miestnosti. Keďže ich ale púšťali prioritne, priblížili sa už ku mne a nemali si kam sadnúť, na voľné miesta do "mužskej zóny" ísť odmietli. Po chvíľke handrkovania som pochopil, kde je problém- vo mne-, a presunul sa. 

Poslali ma zaplatiť poplatok za predĺženie víz do banky. Na rozdiel od Slovenska v nej pracovali samí seriózne vyzerajúci muži 40+. Dizajn interiéru príjemný, moderný, len nohy všetkých klientskych stoličiek boli obalené do igelitu. Ešte pochopím, keď si taxikár zabalí sedačky, toto sa mi ale už zdá čudné. 

Tomáš Skukalík

Tomáš Skukalík

Bloger 
  • Počet článkov:  65
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Človek s otvoreným pohľadom na svet. Budem prinášať svoje dojmy doplnené pár informáciami z približne 200 dňovej cesty Irán-Turkmenistan-Uzbekistan-Tajikistan-Kirgizsko-Kazachstan-Rusko-Mongolsko-Čína. Snáď niekoho inšpirujem alebo poteším zaujímavým čítaním. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu